Ďalší rozmer gréckej krízy

Pred niekoľkými dňami, keď som sa vracal domov, začul som v rádiu, že Slovensko poskytne finančnú pomoc Grécku. Pripomenulo mi to bájku o dobrosrdečnom mravcovi z džungle, ktorý sa vybral do nemocnice darovať krv, pretože slon a nosorožec po vzájomnej zrážke krvácali....

Aby sa nám podarilo objasniť celú situáciu, je dôležité v tejto súvislosti spomenúť niektoré významné detaily týkajúce sa medzinárodného bankového systému.

Ekonomika každej krajiny je sledovaná takými inštitúciami ako je Európska banka a Medzinárodný menový fond (MMF) vo Washingtone DC. Ekonomické parametre jednotlivých krajín sú tiež kalkulované súkromnými finančnými spoločnosťami. Spomedzi gigantov spomeniem americký Goldman Sachs (1) či anglický Moody’s, Fitch a iné. Spolu jedným slovom sú označované ako “trhy”, pretože ich úlohou je vytvárať peniaze tým, že vlastne „pracujú“ s peniazmi. Pravidelne sledujú a hodnotia ako úroveň ekonomík jednotlivých krajín, tak aj silu ich bánk.

S ohľadom na počet „bodov”, ktoré každá ekonomika získa, sú potom jednotlivé krajiny zoradené v ich rebríčkoch od najsilnejšej po najslabšiu. V tejto škále zaberala grécka ekonomika 30. pozíciu.

Na čele najsilnejších európskych ekonomík stojí nemecká ekonomika. Faktom je, že všetky krajiny si- či na svoje investície alebo na pokrytie svojich výdavkov - požičiavajú a výnimkou nie je ani Nemecko. Avšak, ak si Nemci požičiavajú, robia tak s úrokom 3%. Samozrejme, krajina, ktorá si potrebuje požičať peniaze, zvažuje a volí vlastnú stratégiu predaja štátnych dlhopisov, ktoré či už s kratšou alebo dlhšou lehotou splatnosti, môžu odkúpiť nielen „trhy“ ale v podstate – prostredníctvom svojich zástupcov – hocikto, napríklad penzijné spoločnosti a pod.

Tento 3% úrok je základným úrokom v eurozóne. Navŕšenie nad túto hranicu sa nazýva spread - (obvyklé obchodné rozpätie medzi cenou (výnosom) za prijatie a cenou (výnosom) za poskytnutie jednodňového medzibankového vkladu v danej mene).

Napríklad, v Talianku bol spread okolo 0,6 % čo znamená, že keď si Taliansko chce požičať peniaze, celkový úrok je 3,6%.

Zvláštne je, že „trhy”, ktoré zodpovedajú za sledovanie a hodnotenie jednotlivých ekonomík, sú zároveň tie isté, ktoré peniaze požičiavajú (2). Využívajú kapitál svojich investorov a nakupujú dlhopisy. Majú teda záujem dosiahnuť čo najväčší profit (lepší úrok). Niektorí ich nazývajú špekulantmi, i keď ja osobne nesúhlasím s takýmto pomenovaním, ich prácou je totiž vytvárať peniaze tým, že využívajú peniaze.

V priebehu januára 2009 bol spread Grécka okolo 1,2%. V novembri 2009 sa ešte držal na rovnakej úrovni, avšak potom sa rozbehla hra špekulantov. V dôsledku veľmi negatívnych správ o stave gréckej ekonomiky (treba podotknúť, že nie celkom bezdôvodných), bol spread stanovený na 3,5% (tj. celkový úrok 6,5%). To je naozaj neuveriteľné číslo, keď sa zamyslíme nad tým, že krajiny ako Libanon alebo Venezuela si požičiavajú s 2% úrokom (celkovo 5%). Je teda zrejmé, že tu nemáme do činenia s problematickou gréckou ekonomikou ale s bojom medzi americkým dolárom a eurom. Padajúca grécka ekonomika, ťahá dole so sebou aj hodnotu eura. Toto bol začiatok „gréckeho problému“.

Zároveň vznikli obavy, že Grécko bude len prvou z dlhého radu krajín s problematickými číslami – na čele s Talianskom, Španielskom a Portugalskom.

Keď celý tento problém nastal, grécka diplomacia dokázala, že EÚ nie je schopná ochrániť jedného zo svojich členov pred útokmi špekulantov. Na druhej strane, Grécko nebolo schopné chrániť sa samo, pretože nemohlo prikročiť k devalvácii eura.

Po troch mesiacoch rokovaní, keď EÚ bola názorovo blízko rozpadu na dve časti, sa nakoniec 11. apríla 2010 v Bruseli rozhodlo, že Európska Únia POSKYTNE Grécku pôžičku. Následne v utorok, 13. apríla požiadalo Grécko „trhy“ o pôžičku vo výške 1,5 biliónov Eur a dostalo ju s úrokom 5,9%. Ponuka však dosahovala výšku 8,5 biliónov. Špekulanti sa predbiehali o to, komu sa podarí poskytnúť peniaze ako prvému. Samozrejme, bol to výhodný obchod pre všetkých – krajiny mohli nakúpiť dlhopisy za 4-4,5% a predať ich za 5,9%. Pravdepodobne toto sú tie peniaze, ktoré „dali“ Grécku.

Rozhodnutie EÚ malo niekoľko nejasných stránok, ako napríklad výška úroku, za ktorý by bola pôžička poskytnutá v prípade, keby o ňu Grécko požiadalo. Ďalej, nebol vytvorený žiaden mechanizmus, ako sa dostať k týmto peniazom, avšak museli byť vytvorené dohody medzi Gréckom a krajinami, ktoré boli ochotné pôžičku poskytnúť. A tretím, najnegatívnejším bodom bol fakt, že EÚ mala poskytnúť len dve tretiny z celkovej výšky pôžičky a zvyšok, tj. 33 % mal dať Medzinárodný menový fond. Začiatkom roka 2010 tak EÚ, ktorej niektoré členské krajiny stoja mimo Eurozóny, akceptovala fakt, že nie je schopná ochrániť jedno zo svojich „detí“, ktoré sa dostalo na nesprávnu cestu. Európania tak videli, že spoločný štát a spoločná mena pomohli iba bohatým priemyselným krajinám severu ale nie chudobným, poľnohospodársky zameraným krajinám juhu, ktoré produkujú len „odrobinky“.

(1) Goldman Sachs a predovšetkým jeho prezident Paulson boli v pondelok 19. apríla 2010 obvinení v USA z podvodu voči svojim investorom.

(2) Tieto korporácie fungujú ako akciové spoločnosti v daňovej oblasti, ktorú spravujú vlády jednotlivých krajín. Je skutočne na zamyslenie, že ich čistý zisk je zdaňovaný iba 5% ! Možno to ale nie je až také zvláštne keď uvážime, že tieto korporácie sú vlastníkmi najpopulárnejších médií na svete. A už vôbec nie, keď vezmeme do úvahy aj fakt, že poskytujú financie všetkým stranám počas volieb! Aký úžasný svet!

Štatistika Európskej únie za rok 2009 

22. apríla 2010. sa na stránke Eurostat (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/) objavila štatistika ekonomických ukazovateľov jednotlivých krajín Eurozóny za rok 2009. V tejto štatistike sú zoradené aj krajiny s najväčším aj najmenším percentuálnym deficitom hrubého domáceho produktu (HDP = GDP), ako aj rôzne porovnania s predošlými rokmi.

Tento zaujímavý dokument nájdete pod linkom:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF

Do pozornosti odporúčame hlavne prvé dva odstavce pod prvou tabuľkou.

Všetky porovnania sú na 12 nocí, pobyt sezóna

Yannis Iliopoulos

21.4.2010