V priebehu posledných mesiacov sa strhol okolo Grécka a jeho finančných problémov veľký krik. Poďme pekne po poriadku a pozrime sa na korene problému.
Grécko bolo v rokoch 1967-1974 krajinou bez demokracie. Pri moci bola v tej dobe pro-americky orientovaná vojenská vláda. Po roku 1974 sa začína písať moderná grécka história, pravda, úplne od základov. Je nutné pripomenúť, že iné európske krajiny mali v tej dobe už silno rozvinuté ekonomiky.
Do roku 1981 bola ekonomika Grécka v rukách niekoľkých bilionárov a miliardárov, avšak väčšina ľudí bola veľmi chudobná. V roku 1981 sa veci zmenili, keď sa socialisti reprezentovaní Andreasom Papandreom dostali na čelo vlády. Aby vrátili aspoň niečo ľuďom, ktorí ich volili, pustili sa do určitých projektov bez toho, aby na ne mali peniaze. Začali si požičiavať od iných krajín, čo je v podstate v poriadku – ale len dovtedy, kým je tento systém pod kontrolou.
Do roku 1999 narástol dlh Grécka na sumu 170 biliónov euro. Je to vysoké, ale stále akceptovateľné číslo. Väčšina z týchto peňazí bola použitá na obnovu krajiny, na vojenské účely, atď. Nebolo to vždy logické, ale vždy sa to obišlo bez veľkých škandálov.
Dnes dlhuje Grécko rôznym finančným inštitúciám až okolo 320 biliónov euro. Tento extrémne vysoký dlh narástol v priebehu ostatných 5 rokov, od skončenia Olympijských hier v roku 2004. V rokoch 2003 a 2004 sa do Hier veľa investovalo – čas tlačil a tak sa veľké sumy míňali bez jasne stanovených pravidiel.
Neskôr na verejnosť preniklo aj niekoľko škandálov. Viacero zahraničných spoločností, ako napríklad nemecký Siemens, predalo technické vybavenie za vyššie ceny ako obvykle, pravdaže, za výdatnej podpory niektorých politikov.
Bohužiaľ, korupčné „rozhadzovanie“ pokračovalo aj po skončení Olympijských hier. Neboli presne špecifikované a určené pravidlá pri zadávaní verejných prác a aj v prípade, že stanovené boli, prevažne sa nedodržiavali.
Ďalšou z príčin dnešnej situácie je extrémne prebujnený štátny aparát, ktorý zamestnával tisícky schopných, ale aj neschopných štátnych úradníkov. Neexistovala cesta ako sa tých neschopných „zbaviť“ alebo ich aspoň potrestať za chyby, ktoré urobili. A boli to chyby za miliardy. Namiesto toho si odpracovali niekoľko rokov (aj menej ako 20) a odišli na „ zaslúžený odpočinok“ s tučnou penziou.
Daňový systém nebol správny ani spravodlivý. Daňoví kontrolóri často pracovali najmä vo svojom záujme a obyčajne menej, ako im diktovala povinnosť. V mnohých prípadoch bolo totiž jednoduchšie zaplatiť kontrolórovi ako zaplatiť daň.
Toto sú hlavné príčiny dnešnej ekonomickej situácie, ale samozrejme, bolo tam aj mnoho ďalších, menších. Priveľa “termitov” sa pustilo do dna slabej, drevenej lode gréckej ekonomiky, zatiaľ čo “veľké potkany” ničili najprosperujúcejšie časti štátnej produkcie.
Od októbra 2009 je na čele krajiny nová vláda pod vedením Georgiosa Papandrea (syna Andreasa Papandreu), ktorá sa pokúša pevne uchopiť kormidlo lode mieriacej priamo ku skalám.
Yiannis Iliopoulos
13.4.2010
