Grécko je bezpochyby krajina ostrovov a malých ostrovčekov. Je ich cez dvetisíc a väčšina z nich leží v Egejskom a Jónskom mori. Najznámejšie sú Kréta, Korfu, Rodos, Kos, Zakynthos, Santorini, Skiathos a Mykonos. Menšie a menej známe ostrovy dodnes ostávajú v úzadí a nie sú tak vyhľadávané turistami preferujúcimi kvalitné hotely, ľahkú dostupnosť, široké možnosti zábavy. Tým, ktorí dajú prednosť malým nekomerčným ostrovom, sa naskytne príležitosť spoznať to pravé panenské Grécko.

Ostrovy patria do spoločných súostroví, ale napriek tomu je každý z nich jedinečný, s vlastnou identitou. Aj domorodí obyvatelia sú si toho vedomí a chránia si ju. Pozrime sa na niektoré menšie ostrovčeky, nepoznačené masovým turizmom.

Z Jónskych ostrovov sú najznámejšie Korfu, Lefkada, Kefalónia a Zakyntos.Menej známe sú Paxos, Ithaka či Scorpios - Onassisov ostrov a Meganissi - známy svojim jachtovým prístavom. Paxos je vzdialený 4 hodiny loďou južne od Korfu, pýši sa krásnou prírodou a niekoľkými výbornými plážami. Nádherný ostrov s dvoma mestečkami.V mestečku Gaios je hlavný prístav. Jedinou ostrovnou cestou sa dostanete na sever do malebnej dedinky Lakka. Ak hľadáte krásne a kľudné pláže, môžete sa vybrať na neďaleký takmer neobývaný ostrov Antipaxos. Ithaka, ostrov Homérovho Oddysea, leží neďaleko Kefalónie. Divoký ostrov s množstvom malých zálivov a kopcov posiatych kvetmi, ideálny na oddych a prechádzky, počas ktorých natrafíte na jaskyňu nýmf. Ostrov je slávny aj vďaka zálivu v tvare podkovy vo Vathi, kde vraj kedysi priplával Lord Byron.

Len 20 km od Aténskeho hlavného prístavu Pireus sa nachádza Sarónsky záliv so svojimi piatimi ostrovmi Salamína, Egína, Poros, Hydra a Spetses. Sú veľmi obľúbené na trávenie víkendov najmä u Aténčanov. Ostrov Spetses patril v 18. a 19. storočí medzi najbohatšie grécke ostrovy. Toto úžasné romantické miesto s množstvom zelene, nádherných pláží a malých zálivov učaruje od prvého momentu. Ostrov je rodiskom gréckej národnej hrdinky Boubouliny, pirátskej kráľovnej, ktorá viedla historické boje proti tureckej flotile. Uviazla na ostrove spolu s ďalšími ženami, zatiaľ čo muži bojovali na mori. Záchrana ostrova ostala na nej. Pozbierala všetky mužské klobúky a umiestnila na vysoké stromy. Turci v domnení o silnej prevahe protivníka sa otočili a utiekli. Na ostrove sa ľudia dopravujú z miesta na miesto len na motocykloch, jazda autom nie je povolená. Čaro tohto pokoja dotvárajú aj koče s koňmi, ktoré návštevníkov dopravia na akékoľvek miesto. Večer ostrov rozsvietia miestne taverny a štýlové bary.

Súostrovie Dodekanéz, v preklade 12 ostrovov, sa nachádza v Egejskom mori v tesnej blízkosti tureckého pobrežia. Najznámejšie sú Rhodos, Kos, Patmos, Halki a tie menej známe Karpathos, Kassos, Kastelorizo, Tilos, Nissyros, Leros a trochu od ruky pohodená Astypalea - vhodná pre novomanželov - na svadobné cesty. Po Rhodose je Karpathos druhým najväčším ostrovom Dodekaneského súostrovia. Je to ostrov plný kontrastov, severná časť je veľmi hornatá, juh poskytuje tie najkrajšie pieskové pláže. Je posiaty dedinkami vysoko v horách so zachovalými tradíciami a stále živým folklórom. Ostrov Nissyros má sopečný pôvod so spiacim kráterom v strede ostrova, kde zem pod nohami stále bublá a navôkol cítiť sírne výpary. Práve vďaka tomu sú na ostrove známe kúpele s liečivými prameňmi.

Južnejšie v Egejskom mori, medzi Peloponézom a Krétou, sa nachádza známe súostrovie Kyklady, pomenované podľa gréckeho slova „kyklos" čo znamená kruh. Tvorí ho okolo 220 ostrovov, z ktorých len 24 je osídlených. Ostrovy sú si navzájom podobné, a predsa tak rozdielne, kde kontrast oslnivo bielych domčekov a blankytného mora vytvára typické obrázky na gréckych pohľadniciach.

Najznámejší je vulkanický ostrov Santorini, ďalšie sú Naxos, Paros, Mykonos, Ios, Tinos, Andros či Milos - najfotografovanejší ostrov po Santorini. Menej známe sú Folegandros, Amorgos, Sikinos, Sifnos... Folegandros je maličký hornatý ostrov s 500 obyvateľmi a zaberá 32 m2. V roku 1967 počas vládnutia junty slúžil ako exil. Ostrov lemujú strmé zátoky, voňavé bylinky a vinič. Zachovalá stredoveká pevnosť sa týči vysoko nad morom. Kamenné domy s pobehujúcou kozou niekde nablízku vytvárajú útulnú atmosféru ostrova. Ak chcete doslova utiecť od každodenného uponáhľaného života, vyberte sa na ostrov Sikinos. Tento malý ostrovček bez hotelov alebo bánk má tri pláže a zopár pekných kostolíkov. Na ostrove je len jedno menšie mestečko, kde sa dá ubytovať a vychutnať si pokoj. Sifnos je najzelenší z celého súostrovia, posiaty olivovníkmi, borovicami, hlbokými údoliami, dedinkami a kláštormi. Tradičné hrnčiarstvo, tkáčstvo aj výroba šperkov tu dodnes funguje.

V centre Egejského mora sa nachádzajú ostrovy ako Samos, Ikaria, Lesbos, Limnos či Psara - s bohatou históriou. Tento ostrov bol počas gréckej revolúcie okupovaný Turkami. Je rodiskom známeho admirála Kanarisa i ďalších hrdinov, ktorí bojovali za nezávislosť Grécka. V severnej časti Egejského mora nájdete ďalšie ostrovčeky ako Thasos, Samotraki a Agios Efstratios, ktorý je rajom pre rybárov.
Súostrovie Sporady tvoria Skiathos, Skopelos, Skyros, Alonissos a asi 75 ďalších menších ostrovov. Cestovný ruch sem ešte len pomaly preniká. Tieto ostrovy vznikli prepadnutím časti zeme, ktorá bola pôvodne súčasťou pevniny Grécka. Najväčší ostrov Skyros leží odlúčene od ostatných ostrovov. Zachoval si tak vlastné tradície. Skyrosský kozí tanec pochádza z doby pohanských sviatkov a dodnes je predvádzaný počas predveľkonočného karnevalu. Mnoho domorodcov ešte aj dnes odmieta piť kravské mlieko a jesť hovädzie mäso. Na ostrove Skopelos sa v lete 2007 natáčal slávny muzikál Mamma Mia!

Spomenuli sme tu len malú časť z ostrovného Grécka. Existuje ďalších 100-150 ostrovčekov, ktoré majú menej ako 200 obyvateľov. Azda sme týmto krátkym článkom podnietili vo vás chuť a odvahu prebádať to pravé tradičné Grécko....

Grécke ostrovčeky

Grécky ostrovný svet je známy na celom svete. Pozostáva asi z tisícky ostrovov – približne päťdesiat je viac či menej turisticky známych. Na nich žije približne 97% celkového počtu obyvateľov všetkých gréckych ostrovov. Osemstopäťdesiat ostrovčekov je dokonca úplne neobývaných. Nájdete ich tam, kde sa Jónske more stretáva s Jadranským, Egejské so Stredozemným, či Krétske so Stredozemným. Ich obyvateľov nazývajú ako „akrites“ (akri znamená v gréčtine roh, kút – ľudia žijúci v kútoch Grécka). Na niektorých pastieri nechali stáda oviec a kôz a z času na čas ich prídu opatriť, na iných si rybári postavili malé chatky a občas si sem prídu oddýchnuť. Medzi turisticky známymi a neobývanými ostrovčekmi existuje asi päťdesiatka maličkých ostrovov, ktorých obyvateľstvo nepresahuje sto osôb, niekde žije iba niekoľko desiatok ľudí. Títo ľudia udržiavajú nažive dušu Grécka vo veľmi ťažkých podmienkach. Takéto ostrovčeky väčšinou nemajú ani prístav, iba malé mólo a odtiaľto vypláva „kaiki“ – malá drevená loď na susedné ostrovy, kde kotvia väčšie lode, ktoré zásobujú obyvateľov základným tovarom. Samozrejme tu nenájdete ani letiská, autá a rôzne výdobytky moderného sveta a civilizácie. Hlavným dopravným prostriedkom je osol. V zime, keď býva more veľmi rozbúrené, pôvodní obyvatelia nevidia cudzincov aj dlhé týždne. Nenájdete tu ani miestny úrad, matriku, dokonca ani základnú školu. Ostrov, ktorý nebodaj niektorú z takýchto úradných budov má, je považovaný už za „veľký“ ostrov. Život sa väčšinou sústreďuje okolo miestneho kostola, preto je farár považovaný za najváženejšieho ostrovana. Je prirodzené, že mladí ľudia sa sťahujú preč hneď ako je to možné, a preto je vekový priemer obyvateľstva dosť vysoký. Keď niekto umrie, je to pre všetkých nielen smutná udalosť, ale aj fakt, že ich počet klesol o jednu osobu, ktorú už skutočne nik nenahradí. Ľudia sa však snažia žiť svoj bežný život najlepšie, ako sa dá. Samotný štát im v tom značne pomáha budovaním základnej infraštruktúry – zavádzajú elektrinu a stavajú čističky vôd, nakoľko najvážnejším problémom týchto ostrovov je absencia pitnej vody. Štát sa snaží rôznymi projektami podporovať a inšpirovať aj mladých ľudí k tomu, aby ostali na ostrove a založili si nejaké podnikanie. Súčasný fenomén neustále sa náhliaceho a stresujúceho západného sveta má za následok aj to, že čoraz viac cudzincov sa uchyľuje pred svetom na takéto grécke „skaly“, čo je samozrejme z pohľadu ich obyvateľov veľmi pozitívne. Všetci títo ľudia – domáci a niekoľko cudzincov – vdychujú život do ostrovov, ktoré by inak viedli svoj agonický zápas so životom.