Vo víne je pravda!
Nie všetci vedia, že toto najznámejšie porekadlo o víne pochádza z antického Grécka. Hovorí sa, že starí Gréci pestovali vínnu révu už niekoľko storočí pred Kristom, dávno predtým, ako sa víno vôbec objavilo v dnes najslávnejších svetových vinárskych oblastiach. Grécko je miestom, kde sa narodil boh úrody a vína Dionysos. Preto niet divu, že grécke vína patria roky medzi najlepšie na svete a právom sa objavovali na stoloch popredných európskych panovníkov. Pestovanie viniča a pitie vína bolo oddávna neoddeliteľnou súčasťou gréckej kultúry - zo začiatku sa považovalo za posvätný a liečivý nápoj, neskôr sa stalo bežným pôžitkom.
Grécke vína však v nedávnej minulosti nemali najlepšiu povesť. Vyčítala sa im najmä živicová príchuť - pri slovnom spojení grécke víno si mnohí predstavili najmä Retsinu. Lenže vína súčasnosti už dávno nereprezentuje Retsina. Vinárstvo v tejto krajine urobilo veľký pokrok a produkuje sa tu čoraz viac značiek, ktoré obstoja aj v medzinárodnej konkurencii. Geografické aj klimatické pomery v jednotlivých častiach Grécka sú rozmanité - v krajine sa pestuje vyše tristo odrôd viniča a vinohrady pokrývajú takmer 130 tisíc hektárov úrodnej pôdy. Vinič rastie takmer všade - na plochom pobreží, na strmých horských stráňach, v macedónskych horách aj na kamenistej a vulkanickej pôde na ostrovoch. Existujú veľké rozdiely - od najchladnejších horských vinohradov v Macedónii, kde hrozno nemusí ani riadne dozrieť, až po Krétu, kde leto prináša päťmesačné intenzívne horúčavy a suchá, osviežené len morským vánkom. Po celej krajine je veľa oblastí, kde sa viniciam darí výnimočne dobre.
Len zopár najdôležitejších:
Macedónsko na severe krajiny má najchladnejšie podnebie zo všetkých vinárskych regiónov Grécka. Drama a Kavala sú dve oblasti, o ktorých sa v poslednom čase hovorí ako o gréckom Bordeaux. Moderné grécke vína sa už dlhší čas produkujú na troch polostrovoch oblasti Chalkidiki. Tu má svoje sídlo veľkolepé vinárstvo E.Tsantalis. Rozsiahla vinárska oblasť v okolí Atén Attikis je známa produkciou Retsiny a bielymi odrodami Savatiano a Roditis. Severne od Atén ležia dve menšie oblasti - Thiva a Atalanti.
Peloponéz - aj keď je približne 50 % miestneho hrozna určené na konzumáciu alebo na výrobu hrozienok, Peloponéz produkuje taktiež výborné vína. Príkladom je Nemea, čo je v podstate centrum produkcie červených vín.
Iónske ostrovy - na Kefalónii sa tradične vyrábali vína z miestnej odrody hrozna Robola, ktorého štandard sa v poslednej dobe veľmi zlepšil. Suché biele vína z tohto ostrova sú dnes elegantné a kvetnaté. Na ostrove Zakynthos dáva odroda Skiadopoulo obľúbené víno Verdea. Na Korfu prebiehajú rekonštrukcie starých vinárskych podnikov a budovanie nových so sebou určite do budúcnosti prinesie kvalitné vína.
Egejské ostrovy - Kvalita vín z Egejských ostrovov bola vyhlásená už v antických dobách, keď vína z ostrovov Samos, Thassos a Kréta boli vyhľadávané až po byzantské obdobie. Aj dnes je Kréta významným producentom a každá piata fľaša vína v Grécku pochádza práve odtiaľ. Sladké a doliehované muškátové vína sú z ostrovov Limnos a Samos. Ostrov Rodos má tiež ideálne podmienky na vinohradníctvo - vraj najlepšie v celom Grécku. Unikátom v oblasti Egejského mora je ostrov Santorini - problém však je, že pre väčšinu vinohradníkov je pestovanie hrozna nerentabilným. Pestuje sa v extrémnych klimatických podmienkach, vínna réva je stočená do tvaru vtáčieho hniezda, aby čelila silným vetrom a výnosy sú niekedy len dve tony na hektár. Aj keď sú biele vína zo Santorini výnimočné, špecialitou ostrova je Vinsanto, ktoré sa vyrába z hrozna sušeného na slnku.
Veľa by sa dalo napísať o gréckom víne - či už o histórii, pestovaní viniča, vinárstve alebo zvykoch pri jeho pití. Už v starovekom Grécku si ľudia užívali hostiny spojené s filozofovaním - tzv. sympóziá - na ktorých sa popíjalo víno vždy zmiešané s vodou v pomere 2:3 s cieľom nenechať sa opantať týmto lahodným mokom. Človek, ktorý sa na takejto hostine nezriadene opil, bol nadlho znemožnený. Dnes si dopriať miestne biele či červené vínko považuje väčšina turistov za neoddeliteľné spríjemnenie dovolenky v Grécku. V zahraničí sa tieto vína nepresadia, ale výrobcom to neprekáža - väčšina produkcie sa v regióne aj vypije. Ale pozor! Ak Vám niekto pri stole povie: „Vale neró sto krasi sou" (voľný preklad - pridaj si vodu do vína), nie je to kompliment, ale znak, že sa vám zrejme rozviazal jazyk viac, ako sa vašim spolustolovníkom páči.
