Kiosk je grécky malý obchodný zázrak. Kedysi bol vlastnoručne vyrobený, sebestačný a súkromný. Ikonický symbol, ktorý je dodnes súčasťou mestskej kultúry. Kiosk je posledný záblesk svetla, ktorý svieti na ulici a nikdy nezmizne.
„Periptera“ ako Gréci nazývajú kiosky sú z jedným najvýraznejších rysov gréckej kultúry. Objavili sa po gréckej vojne za nezávislosť v roku 1821 v meste Nafplio a neskôr aj v Aténach. Slúžili ako malé predajne tabaku a tabakových výrobkov.
Cigaretový papier sa stal čoraz populárnejší. Po roku 1860 sa predaj tabaku rozrástol a tieto malé provizórne obchody sa vyvinuli do plnohodnotných obchodov.
Kiosk prekvital ako vo finančnej, tak aj v sociálnej sfére. Počas tejto éry bol po priemyselných tabakových výrobkoch značný dopyt. Balkánske vojny a katastrofa Malej Ázie zanechali krajinu zjazvenú. Množstvo zranených vojnových veteránov brázdili ulice Atén hľadajúc almužnu a pomoc. Očakávalo sa, že im štát poskytne pomoc. V septembri 1922 bol schválený zákon, ktorý deklaroval, že postavené stánky, aj tie postavené v budúcnosti, budú odovzdané výhradne pre grécku úniu vojnových veteránov z roku 1912 – 1921. Nový zákon prideľoval stánky prísne a individuálne. Kiosky neboli určené na predaj či prenájom. Po smrti majiteľa stánku bolo jeho používanie a prevádzka automaticky prevedená na sociálne slabých občanov odkázaných na pomoc a až neskôr sa vrátil do únie vojnových veteránov. Priamym zámerom kioskov bol predaj novín. Propagácia a predaj novín bola v tej dobe kľúčová. Kiosky mali skromnú rozlohu 70 cm x 70 cm a podopierali ich kovové stĺpy. Aj keď boli pokryté len plátnom a pôsobili ošumelo, nikto nepochyboval o obrovskom prínose, ktorý priniesli pre informovanosť gréckych občanov ako aj k formovaniu gréckeho národného povedomia.
Postupne sa predaj začal zvyšovať. V roku 1929 prišiel nový zákon, v ktorom bol zákaz predaja cigariet a tabaku v mestách s populáciou menej ako desať tisíc osôb. A tak obete vojny začali monopol obchodu s tabakom. Spočiatku stánky predávali cigarety a tabak oddelene. Neskôr však tabakový priemysel začal predávať už vopred balené a priemyselne vyrábané cigarety – s alebo bez filtra.
Dôvod pre túto spoluprácu bol hlavne finančný. Pravidelné značky cigariet monopolizovali stánky s cigaretami a získali priazeň fajčiarov. Koncom roka 1950 stánky pomocou chladničiek začali predávať sladkosti a ľahké občerstvenia. Pomarančové šťavy, sýtené nápoje, limonády, fľaše s vodou obohatili sortiment výrobkov predávaných v stánkoch. Žuvačky s mätou a Tutti frutti chuťou boli prvé druhy žuvačiek, ktoré sa začali predávať v stánkoch.
Postupne začali byť kiosky rovnaké, mali jednotnú štruktúru, rovnakú fazónu, veľkosť, externé žalúzie a chladničky na nealkoholické nápoje. Kiosk sa začína objavovať na chodníkoch, na námestiach, v parkoch, v meste i na dedinách. Ich poloha bola stanovená miestnymi orgánmi, za predpokladu, že nebránia pohybu chodcov a neobmedzujú dopravu.
Atény sa naplnili fantastickými malými drevenými domami, ktoré sú naplnené všetkým, od novín až po aspirín a šampón. Dokonca predávajú pivo, noviny a časopisy. ,,Je tam jeden na konci našej ulice a kupujeme tam pivo každý deň“ – napísal americký turista v roku 2004 na svojom blogu v priebehu olympijských hier. Je to ako kiosk v New Yorku. Jediné, čo nemôžete v stánkoch nájsť, sú čerstvé sendviče.
Motto je ,,Všetko v minimálnom priestore“. Cigarety, noviny, občerstvenie, nealkoholické nápoje, čokoláda, voda, pivo, všetky tieto tovary sú vo svete kiosku spoločne s telefónnymi kartami, autobusovými lístkami, príveskami na kľúče, zapaľovačmi, kávou, knihami, DVD-čkami, CD-čkami, šampónmi. Tovar sa častokrát mení podľa polohy kiosku na kvety a sviečky, ktoré sa predávajú v stánkoch vonku pri cintorínoch, kým vlajky, karty s fotografiami starých artefaktov, sošky a suveníry sa predávajú v stánkoch na hlavnom aténskom námestí Syntagma.
Dnes sa odhaduje, že v celom Grécku funguje viac než 17 000 stánkov. Viac než 5 500 sa nachádza v Aténach, 1500 je v Thessalonikách a zvyšných 11 000 stánkov sa nachádza v ostatných častiach Grécka. Mnohí z predajcov, ktorí vlastnia alebo si prenajímajú tieto stánky sú dnes cudzinci: Albánci, Rusi, Pakistanci, Číňania.
Grécky kiosk sa od prvého dňa vzniku nezastavil. Je prítomný v rôznych aspektoch každodenného života, je flexibilný a vždy sa prispôsobil novým podmienkam.
