OD MÝTOV K HISTÓRII
SEVERNÁ OBLASŤ EGEJSKÉHO MORA
Loď s čiernymi plachtami prichádzajúca z Kréty sa priblížila k mysu Sunion. Keď ju kráľ zbadal, z obrovského žiaľu skočil z brala do mora a utopil sa. Bol to Aegeus, Attický kráľ a v čiernom odetá loď prichádzajúca z juhu, mala na palube jeho syna Thesea. Ten sa vracal ako víťaz, pretože sa mu podarilo zabiť Minotaura v labyrinte a zachrániť tak sedem aténskych mladíkov a sedem aténskych panien pred istou smrťou.
Opojenie a radosť z víťazstva však spôsobili, že zabudol vymeniť čierne plachty za biele, ako to bolo dohodnuté v prípade jeho víťazstva. Iróniou osudu sa tak čierna farba stala tou, pre ktorú sa od tých čias toto more nazýva podľa kráľa Aegea morom Egejským. Táto legenda je len jedna z mnohých, ktoré sa spájajú s týmto morom. Ak sa pozrieme na ktorékoľvek obdobie histórie ľudstva, vždy toto more so svojimi desiatkami ostrovov rodí niečo mystické, nadprirodzené a neopakovateľné.
Predmety, ktoré našli archeológovia na ostrovoch Egejského mora – kamenné nástroje, malé biele figúrky ženských a mužských tvarov, nádoby s chobotnicami, rybami, zrkadlá, hlinené nádoby s kruhovými rezbami – toto všetko svedčí o dávnej a bohatej kultúre v paleolitickej a neolitickej ére. Nástenné maľby palácov na ostrove Santorini dokazujú existenciu dokonale organizovanej spoločnosti morských národov, ktorých lode brázdili po všetkých kútoch Stredozemia. Všetko toto potvrdzuje pravdivú podstatu mýtických príbehov a urobilo tak z obyvateľov egejskej oblasti – inak jedno-duchých ľudí slobodného a nezdolného ducha – nositeľov kultúry, ktorej historici hovoria Egejská. Kultúry, ktorá nadviazala na kultúru Minojskú a Mykénsku.
Herodotos a po ňom i Thukydides, opisujúc udalosti svojej doby, charakterizujú oblasť Egejského mora ako životný priestor, kde upevňujú a podporujú svoj mocenský vplyv Atény a Sparta. Ostrovy Egejského mora slúžili ako prechodné stanice pre obchodné lode, ktoré sa plavili do gréckych mestských štátov zo všetkých kútov Stredozemia – z oblasti Čierneho mora na severe, z Malej Ázie na východe, z Egypta na juhu či Gibraltáru na západe. Ostrovy boli akýmisi bránami počas ich plavby a ich obyvatelia tými, ktorí posádkam lodí ukazovali správnu cestu a bezpečný príchod do prístavov.
História viacerých ostrovov Egejského mora v rímskej a byzantskej dobe je po dlhý čas zahmlená. Náleziská ukazujú, že ostrovy zohrávali vždy dôležitú úlohu v oblasti obchodu a obrany dvoch veľkých ríš. Nakoľko silné námorníctvo zabezpečovalo slobodnú plavbu, existovalo v tejto oblasti bezpečie a prosperita. Naopak, tam, kde neexistovalo organizované námorníctvo, ostrovy sa stali obeťou pirátov. Takto fungovali osady, ktorých kľúčovou cha-rakteristikou bola pevná organizácia. Byzantskej ríši sa kvôli arabským a pirátskym nájazdom nepodarilo ovládnuť morské cesty v egejskej oblasti až do 12. storočia. Postupne však stratila kontrolu aj nad týmto územím. Štvrtá križiacka výprava a pád Konštantinopolu v roku 1204 spôsobili zmenu politic-kej situácie na ostrovoch Egejského mora. Barbarské rodiny sa usadili na každom ostrove a organizovali sociálny a ekonomický život pôvodných obyva-teľov v súlade so západnými feudálnymi normami, až do roku 1560, kedy jeden za druhým padli do područia Turkov. Pre ostrovanov sa noví dobyvatelia nelíšili od starých, pretože ich život a osud bol tak či tak v ich rukách. Nestratili však nikdy svoju námornícku dušu. More bolo vždy pre nich celý svet a z neho čerpali i nádej. Ich úloha bola už od starých čias známa. Mentalita ostrovanov sa nikdy nepriblížika k podriadenosti a odovzdanosti, ale práve naopak. Postupne si budovali obranné mechanizmy a silné podnety na odboj. So svojimi malými loďami, využívajúc neskúsenosť barbarských národov v oblasti námorníctva, boli schopní dostať do svojich rúk veľkú časť tranzitného obchodu Otomanskej ríše a získať výsady, vďaka ktorým sa im podarilo osamostatniť sa. A tak, postupne od 17. storočia sa posilnili politicky aj ekonomicky, a keď vietor oslobodenia začal vanúť z Peloponézu, neváhali sa vzbúriť a získať vytúženú slobodu a nezávislosť.
