Putovanie súostrovím Dodekanéz je výzvou pre každého, kto miluje spoznávanie a krásu. Celý svet vo všetkých jeho obmenách je vlastne vytlačený na obrázkoch, a predsa to nestačí. Spenené morské vlny, piesok, bralá, kláštory, kostoly, dláždené chodníčky, kamenné ohrady, všetky druhy lodí, spevy a tance, púte. Dôkazy civilizácie a nekonečnú krásu tejto oblasti nie je možné zachytiť len na obrázkoch. Treba sa vydať na cestu, prejsť sa úzkymi uličkami miest, oddýchnuť si na plážach, zoznámiť sa s miestnymi obyvateľmi a ostať ohnivými ctiteľmi ich civilizácie.
Slovo „dodekanézy“ znamená dvanásť ostrovov. Tvorí ho dvanásť väčších a približne stopäťdesiat úplne malých ostrovčekov, rozprestierajúcich sa medzi Krétou a tureckým pobrežím. Najväčší a najznámejší Rhodos, kozmopolitný ostrov Hippokrata Kos, ostrov lovcov morských špongií Kalymnos, vulkanický Nisyros, ostrov apoštola Jána Patmos, ostrov priezračných prameňov pitnej vody Leros, historicky významná Astypalea, ostrov divokej krásy a prísnych tradícií Karpathos, ostrov rybárov Kasos, čarovná šperkovnica Symi, romanticky drobný Tilos a vzdialené Kastelorizo.
Významné postavenie Dodekanézov sa datuje do archaických dôb (6. storočie pred Kristom), kedy Dórovia založili spoločenstvo kráľovských miest, tzv. Hexapolis – na čele s vtedy tak významnými mestami ako Lindos, Ialyssos a Kameiros na Rhodose, mestom Knidos na Kose a mestom Halikarnas v Malej Ázii. Rapídny rozvoj ostrovov pozastavili až Grécko-perzské vojny a neskôr Peloponézska vojna. Na ostrove Kos v tom čase založil svoju „školu“ medicíny aj slávny Hippokrates. Dodekanézy boli na určitú dobu pričlenené aj do Macedónskej ríše Alexandra Veľkého. V roku 304 pr. Kristom bol postavený aj Rhodoský kolos, ktorý mal podľa všetkého symbolizovať bohatstvo a silu ostrova Rhodos. Dodekanézy v 1. storočí po Kristovi neobišiel ani apoštol Sv. Pavol a evanjelista Sv. Ján (Patmos) s posolstvom kresťanstva. V stredoveku zanechali svoj odkaz pre budúcnosť na ostrove Rhodos Johaniti, ktorí tu založili Rytiersky rád Sv. Jána, neskôr známi ako Maltézski rytieri. Ich vláda skončila až v 16. storočí, kedy ich porazil Sulejman I. Nádherný. Aj z tohoto dôvodu objavíte tureckú architektúru hlavne na ostrovoch Rhodos a Kos. V roku 1912 vystriedali Turkov Taliani, až kým v roku 1948 bolo aj súosrovie Dodekanéz definitívne pripojené ku gréckemu štátu.
Ostrovy sú z geografického hľadiska veľmi rozmanité a nie je možné charakterizovať ich jedným slovom – ako je to napríklad s Jónskymi ostrovmi, na ktoré sedí prirovnanie „zelené“. Dodekanézy sú svojské – napr. Astypalea a Patmos svojou architektúrou už pripomínajú Kykladské ostrovy, terén na Kasose je veľmi pustý, Nisyros má zase vďaka sopečnému povrchu veľmi úrodnú pôdu.
Dodekanézske ostrovy svietia v očiach pozorovateľa ako morské perly. Platí to v každom ročnom období a za všetkých okolností: počas pokojnej a voňavej jari, za zamatového vánku počas horúcich letných dní, ako aj počas jesenných búrok či veternej zimy. Budete okúzlení ich krásou, útesmi a vrchmi, plážami, antickými pamiatkami, ich obyvateľmi. Toto všetko sú aspekty, ktoré sa môžete pokúsiť zachytiť (nielen) svojimi fotoaparátmi.
